Matej Hakár, Lenka Lindák Lukačovičová
(O) miznutí
Premiérová autorská výstava dvojice fotografov v inštalačnom dialógu kontempluje tému verejného a súkromného priestoru vo vzťahu s (ne)prítomnosťou človeka.
Kurátorský text / Adam Macko
Mária Mišková
Stretnutie v medzičase. Zo života Ireny Blühovej
O Irene Blühovej, fotografke, členke protifašistického odboja, jej pôsobení v Humennom 1941 – 1943 a letmom návrate po 44 rokoch pri príležitosti autorskej výstavy fotografií.
Profil autora
Vanda Rozenbergová
Andrej Vanga, Príroda. Squarol Prievidza
Aj pri snímaní prírody je hlavným motívom zvyčajne príbeh. Háčik Vangovej tvorby je v tom, že fotografuje iba prírodu. Máme na mysli prírodu ako súhrn vecí a javov, ktoré sú tým najvšednejším pozadím našej dôležitosti, prírodu ako substanciu, ktorá odjakživa obklopuje a tvorí samu seba vrátane človeka.
Recenzia výstavy / Vanda Rozenbergová
Zuzana Pustaiová
Nosenie masiek môže ovplyvniť človeka až tak, že v konečnom dôsledku ani nevie, kým vlastne je
Zuzana Pustaiová (1990) sa narodila v Leviciach. Štúdium absolvovala pod vedením Silvie Saparovej na Katedre fotografie a nových médií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Doktorandské štúdium obhájila v januári minulého roku (2022) u Jany Hojstričovej. Jej tvorbe dominuje širokospektrálny záujem o sociálne stereotypy a ich vplyv na správanie jedinca, pričom sa pomocou rekvizít a fotografických koláží snaží udržať istú dávku humoru a irónie.
Rozhovor / Patrik Krajčovič
Jozef Sedlák
Petrik Béla - kňaz, fotograf, kronikár
Život a dielo Bélu Petrika venované fotografii je významné práve súčasným pohľadom na minulosť. Jeho fotografie prispievajú k pochopeniu a čiastočnému objasneniu dobového obrazového videnia – tzv. period eye. Sprístupňujú očakávania Bélu Petrika prostredníctvom fotografie vzdorovať obrazu zániku (zabudnutiu) lokálneho sveta, ktorého bol tridsaťsedem rokov súčasťou. Zachránený obrazový archív môžeme zaradiť medzi individuálne voľnočasové aktivity, ktorými Petrik dopĺňal pastoračné poslanie kňaza.
Profil autora
Marek Pupák
Otec mi hovorieval, aby som sa na svet vždy poriadne pozeral
Marek Pupák (1987) je dokumentárny fotograf žijúci v Považskej Bystrici, odkiaľ aj pochádza. Absolvoval Akadémiu umení v Banskej Bystrici (2016), odbor filmová dokumentárna tvorba. Medzi jeho najznámejšie projekty aktuálne patrí časozberný fotografický dokument Blue Grandma (od 2020), v ktorom autor autenticky zaznamenáva vzájomný vzťah medzi ním a jeho babkou. Táto otvorená séria, prezentovaná na sociálnej sieti Instagram, získala veľkú obľubu širokej verejnosti a aktuálne má cez 27 000 sledovateľov.
Rozhovor / Laura Belišová (rod. Štrompachová)
Lenka Adamčáková
Peter Župník: Fotografie, ktoré som urobil, ale nikdy som ich nevidel
Bol začiatok roka 1989, zmeny v spoločnosti boli už v Prahe, kde som vtedy žil, cítiť. Po roku 1988, kedy sa tu konali prvé väčšie demonštrácie a ľudia si dodávali odvahu, bolo z rádia Slobodná Európa ohlásené zhromaždenie na uctenie si pamiatky Jána Palacha.
O fotografii, ktorá nevznikla
Tomáš Thurzo
Vo fotke som minimalista
Tomáš Thurzo je módny fotograf pôsobiaci na Slovensku a v Česku. K samotnej fotografii sa dostal cez povolanie grafického dizajnéra až v roku 2013, no za jeho pomerne krátke pôsobenie si môže do svojho portfólia zapísať viacero významných projektov a spoluprác. Vo svojej tvorbe kombinuje nadobudnuté technické znalosti s hravou kompozíciou a emóciou.
Rozhovor / Jana Gombiková
Kolektív autorov
Døkument 2020
Výstava Døkument 2020 voľne vychádza z publikácie døkument1 (2019), ktorá je výberom slovenských dokumentárnych projektov za posledných dvadsať rokov. Kľúčovým kritériom pre výber v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne sa stala v prvom rade tematická spätosť fotografií so Slovenskom.
Kurátorský text / Michaela Hučko Pašteková
Gabriel Kuchta
Dokument je nekonečný príbeh
Teší ma, že vďaka fotografii sledujem dôležité udalosti z prvého radu. Veľmi si to vážim. Mám vďaka fotografii možnosť veľa zažiť, vidieť, naučiť sa a dokonca aj zistiť nové veci o sebe samom.
Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.
Branislav Štěpánek
Nech radšej fotia tí, čo majú reálny talent
Branislav Štěpánek (1974) je absolventom Institutu tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opave (2018), Česká republika. V minulosti pôsobil ako kurátor festivalu Mesiac fotografie v Bratislave a šéfredaktor časopisu Fotonoviny. Kritické eseje a rozhovory s výtvarnými umelcami publikoval v periodikách Flash Art, Profil, Jazdec, Vlna a ďalších. Je autorom publikácie Stredoeurópsky dom fotografie (2018), mapujúcej tridsaťročnú históriu Stredoeurópskeho domu fotografie v Bratislave s prihliadnutím na nezávislú fotografickú kultúru v období od 80. rokov 20. storočia, ktorá založeniu inštitúcie predchádzala. V súčasnosti pôsobí ako nezávislý kurátor, publicista a kritik súčasnej fotografie. Žije a pracuje v Bratislave.
Rozhovor / Jana Gombiková
Trojexpozícia
Tallová,
Pivoda,
Nohálová
Už rok žijeme v bezprostrednej blízkosti vojny. Zvykli sme si už? Ale čo vlastne môžeme robiť, keď aj tak dobre vieme, že pešiakom stačia slogany. Zámienka ani taktika sa bielym ani čiernym neprezrádza, len ich výzbroj je už zopár storočí najziskovejšia komodita. A keď sa zamyslíme sami nad sebou, sme taká korupčne-žuvačková krajina – požuješ a vypľuješ, najlepšie niekam doprostred chodníka, aby sa nalepila na topánku tomu, na koho by sme si najradšej vyliali svoj sebaľútostný a infláciou násobený hejt a závisť.
Rubrika / Veronika Marek Markovičová
Jarmila Uhlíková
Normálna idylka
Písať o rodine je ako písať o vode. Pulzuje v nás, vyvíjali sme sa v nej, no písať o nej zaváňa zbytočným mudrovaním, z ktorého aj tak nikto nezmúdrie. Ak sa predsa len pokúsim byť stručná a nepatetická, rodina je každodenná drina, multitasking a najvyšší level tréningu trpezlivosti, zmiešaný s tou najčistejšou detskou láskou a nekontrolovateľnou zlosťou.
Kurátorský text / Veronika Marek Markovičová
Judita Csáderová
Trafiť sa do konečnej predstavy nie je vždy jednoduché
Judita Csáderová (1948) patrí k najvýznamnejším predstaviteľkám slovenskej fotografie. Jej vzťah k výtvarnému umeniu a najmä k surrealizmu a abstrakcii počas štúdií na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave (1963 – 1967) a na pražskej FAMU (1968 – 1974) predurčili autorkine ďalšie smerovanie, v ktorom je všadeprítomný záujem o experiment. Jadro jej práce tvorí inscenovaná fotografia, autoportrét či v neskoršej tvorbe veľkoplošné fotogramy.
Rozhovor / Michaela Bosáková
Petra Bošanská
Z mojich modeliek nikdy neťahám sexualitu, slabosť či vulgárnosť
Kedysi som veľmi chcela fotiť módu a dlho som si myslela, že práve toto je oblasť, ktorej sa budem venovať do konca svojej kariéry. Potom som zistila, že to tak nie je. Jediná reakcia, ktorú môžem vo svojom biznise urobiť v reakcii na svet a spoločnosť ja, je prosba o lokálnosť, ekológiu. Niekoľko rokov pracujem pre OZ Červený nos a snažím sa zapájať do projektov pre neziskové organizácie. V rámci štúdia Josei tiež hľadáme projekty, do ktorých sa zapájame. To mi dáva veľký zmysel. Mojou fotografiou a prácou tak môžem pomôcť iným.
Rozhovor / Daniela Németh
Jakub Gulyás
Územie módnej fotografie sa stále rozširuje
Jakub Gulyás (1980) je slovenský módny fotograf pôsobiaci v Bratislave. Začiatky jeho kariéry sa spájajú s lokálnymi módnymi návrhármi a návrhárkami. To predurčilo jeho záujem o módnu fotografiu: práve v tejto oblasti sa stal výrazným pojmom.
Rozhovor / Zuzana Fajta
Kvet Nguyen
Practicing Otherness
„Vo vietnamčine je výraz pre niekoho, kto nám chýba, aj pre niekoho, koho si pamätáme, rovnaký: nhớ."
Kurátorský text / Denisa Tomková
.jpg)
Aurel Hrabušický
Milan Tittel, fotograf (z) Nevinnej galérie
Milan Tittel sa iba v posledných rokoch stal nefotografujúcim fotografom. Dovtedy používal fotoaparát, zabudovaný v smartfóne, ako pomocné záznamové zariadenie, ktoré slúžilo hlavne na dokumentáciu jeho vlastných diel. Snímal hlavne objekty, najčastejšie vlastné diela, ktoré mali pominuteľnú, prchavú povahu, pretože pozostávali z materiálov nestáleho skupenstva. Popritom používal aparát, tak ako mnohí iní, na zachytenie situácií, ktoré ho zaujali, azda s tým rozdielom, že sa viac sústreďoval na svoje vlastné témy, ktoré ho dlhodobo zamestnávali.
Profil autora
Dávid Gabera
Pokračovanie legendy Mariána Vargu na výstave v Danubiane. Ak by to nebol on, nešiel by som do toho, hovorí kurátor Martin Marenčin
Mesiace, ktoré nasledovali, boli podľa neho najnáročnejšie, a to najmä kvôli finálnej selekcii. Výber, ktorý mal na stole, totiž obsahoval vyše päťsto fotografií, čo narúšalo pôvodnú komornú koncepciu výstavy. „Stáli sme pred výzvou, ako to dať dokopy.
O výstave
Zuzana Pustaiová
Je veľmi dôležité, aby bol obraz vizuálny
V spolupráci dokumentmagazin.sk – archív slovenskej fotografie a HÁJOVŇA kultúrno – turistické centrum sme vyspovedali fotografku Zuzanu Pustaiovú.
Video
Robo Kočan
Previezol som sa z jednej konečnej na druhú konečnú
V spolupráci dokumentmagazin.sk – archív slovenskej fotografie a HÁJOVŇA kultúrno – turistické centrum sme vyspovedali fotografa Roba Kočana.
Video
Zuzana Lapitková
Priekopníčka Oľga Bleyová
Fotografie Oľgy Bleyovej (1930 – 2019) predstavujú uzavreté dielo, ktoré vo svojej bohatosti obsahuje reportáže, akty, prírodu i mestskú krajinu, portréty aj zátišia... Hoci experimentovala aj s kolorovaním alebo s farebnými diapozitívmi, bola predovšetkým majsterkou čiernobielej fotografie. Príznačne dobe, v ktorej tvorila, využívala širokú škálu výtvarných postupov, od koláží a montáží až po solarizáciu. Čo je však najdôležitejšie, v každej oblasti, do ktorej sa ako fotografka pustila, zanechala nejaké prelomové dielo.
Profil
Rovinj Photodays 2023
MEDZINÁRODNÁ SÚŤAŽ SÚČASNEJ FOTOGRAFIE
S radosťou Vám oznamujeme, že sme sa stali partnerom veľkej medzinárodnej súťaže Rovinj Photodays, ktorá je otvorená. Prihlasovanie fotografických prác je možné...
Súťaž
Vanda Mesiariková
Deleted Land
„V roce 1988 byla v důsledku těžby hnědého uhlí na Horní Nitře vysídlena osada Laskár. Jedenáctému těžebnímu poli podlehly domy, zámek i park. Zem se propadla a stromy zalila voda,“ uvádí k vlastnímu souboru Vanda Mesiariková. „Osada zmizela z mapy i z úředních záznamů.
Recenzia výstavy / Lenka Vaculínová
Jano Viazo
Palma v bezčasí
Pri pohľade na fotografie sa nemožno ubrániť dojmu určitého paradoxu. Autor je dokumentárny fotograf a od takého sa automaticky očakáva, že zobrazí udalosti a veci v lineárnej, naratívnej forme: umelecky zdokumentuje, že sa niekde stal (alebo mohol stať) príbeh, ktorý má svoj začiatok, priebeh a koniec, a v ktorom jednotlivé súčasti na seba významovo nadväzujú.
Kurátorský text / Branislav Štěpánek
Trojexpozícia
Adamčáková,
Michalčík,
Gogoláková
Jeseň odovzdala svoje plody. Prichádza ticho zimy a jej krátke dni. Hľadí na nás tma a my na ňu. A keď v nej zrazu nevieme nahmatať svoj motivačný diár, sme aspoň na chvíľku spokojní s tým, kto a kde sme?
Rubrika / Veronika Marek Markovičová
Jana Hojstričová
Úložisko.
Expozícia, fotografia, depositum
Pojem úložisko sa v súčasnom svete spája najmä s ukladaním dát najrôznejšieho druhu v digitálnom priestore. Úložisko umožňuje permanentný prístup užívateľov k rôznym informáciám, sprehľadňuje orientáciu v neprebernom počte dát, odbremeňuje od nárastu administratívnej záťaže. Úložisko však možno chápať aj ako širší pojem pre ukladanie rôznorodých predmetov, materiálov, čohokoľvek, čo treba uskladniť, uchovať alebo obhájiť.
Kurátorský text / Bohunka Koklesová
Dávid Gabera
Schúliť sa do deky a z odstupu sledovať, čo sa deje okolo. OFF Bratislava predstavuje zmes kritických pohľadov na súčasný svet
Festival OFF Bratislava už tradične otvára umeleckú diskusiu na súčasné témy a aj tento rok priniesol to, čo sa od neho očakávalo – kvalitnú zmes rôznorodých pohľadov, názorov a hlasov.
O festivale
Matej Kalina
Musel som sa naučiť pracovať koncepčne, dennikársky novinár to nevie
Chcem, aby si ľudia pri pohľade na moje fotografie vytvorili vlastný názor, nič nevnucujem. Aj ja sa tými výjazdami veľa učím. Hovorím si, že čokoľvek fotím, či reportáž alebo aj ten šoubiznis, musím si z toho fotenia odniesť niečo, čo ma obohatí. Popri tom, ako sa pozerám cez objektív a fotím, snažím sa veľa počúvať.
Rozhovor / Daniela Németh
Dávid Gabera
Smrť, ktorá sa vás dotkne. Interakcia v tvorbe Tibora Czitó
Začať pracovať na vlastných projektoch bol jeho dlhoročný sen. Spočiatku by sa chcel sústrediť na prácu s fotografiou, no časom plánuje skúsiť aj maľbu a sochu a napokon prejsť od menej plošných projektov k objektovým inštaláciám. „Nechávam to otvorené,“ hovorí.
Profil autora