
Kvet Nguyen
Dôležitý je prvý moment s divákom
Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi) (1995) absolvovala v roku 2021 magisterské štúdium fotografie na Katedre fotografie a nových médií VŠVU v Bratislave. Je laureátkou ceny Nadácie Tatra Banka 2021 v kategórii Mladý tvorca. Jej bakalárska práca Tu sa môžu miešať jablká s hruškami (2019 - 2020) bola ocenená druhým miestom na Svetovom bienále študentskej fotografie v roku 2019.
Rozhovor / Zuzana Fajta

Dávid Suchár
Zaujíma ma, prečo sú skejteri takí, akí sú
Dávid Suchár (1981) je skejter, fotograf a filmár. S fotografiou začínal v mladom veku, keď zachytával partiu kamarátov-skejterov na prešovskom sídlisku, kde vyrastal. Dnes fotografuje skejterské komunity v New Yorku či Berlíne a od roku 2017 pravidelne aj dievčenské skejtové zoskupenie v Jeruzaleme, ktoré tvoria členky rozličných náboženstiev. Jeho krátky dokumentárny film Unfinished Stories (2014), v ktorom zaznamenal skejtbordovú komunitu na vidieku východného Slovenska, sa objavil na viacerých filmových festivaloch.
Rozhovor / Dávid Gabera

Tomáš Pospěch
Fotiť v českých dedinách bola nuda, vždy nás viac lákalo chodiť na Slovensko, hovorí český teoretik a fotograf
Historik umenia a fotograf Tomáš Pospěch je známy tým, že sa vo svojich dokumentárnych projektoch dlhodobo zaoberá fenoménom „českosti“ a mapuje stereotypy v českej spoločnosti. Jeho fotografické začiatky sú však spojené so severovýchodným Slovenskom, kde v 90. rokoch dokumentoval rusínske obce.
Rozhovor / Dávid Gabera

Zuzana Lapitková
Motív tela v slovenskej fotografii
V histórii slovenskej fotografie nájdeme rôzne spôsoby nahliadania na ľudské telo. Spomeňme grafické ponímanie ženského aktu Oľgy Bleyovej alebo hru s perspektívou a mierkou človeka Mira Švolíka. Švolík je však len jeden z reprezentantov generácie Slovenskej novej vlny intenzívne pracujúcej s týmto motívom. Významy, ktoré nesie figúra človeka v umení, sú do veľkej miery ovplyvnené dobovým myšlienkovým svetom spoločnosti. Môj výber fotografov a diel sa preto odvíja od aktuálnych spoločenských otázok súvisiacich s ľudským telom.
Teoretický text

Juraj Mravec
Nemyslím si, že poslaním dokumentu je meniť svet
Juraj Mravec mladší (1987) je absolventom Ateliéru kameramanskej tvorby a fotografie (2013) na VŠMU v Bratislave. Venuje sa fotografii, ale aj kamere a réžii. V rokoch 2014 a 2015 získal 2. miesto na súťaži Czech Press Photo v kategórii reportáž za svoje série z Ukrajiny. Jeho režijným debutom sa stal film Mir vam (2016) o živote ľudí naprieč vojnovou líniou na Donbase.
Rozhovor / Piotr Gaska

Václav Podestát
31. bratislavský Mesiac fotografie
Po roční přestávce, spojené s globální pandemií koronaviru, proudily opět začátkem listopadu 2021 ulicemi slovenské metropole skupinky příznivců fotografie.
O festivale

Laura Belišová
Podoby
Zobrazovanie ľudskej podoby prostredníctvom výtvarného umenia má svoju históriu ešte v staroveku. Téma portrétu sa vinie celými dejinami umenia. Prístup k zachyteniu človeka, ako aj jeho chápanie a významy sa neustále menili. Od idealizácie k hodnote reálneho zobrazenia, od prezentovanej dokonalosti k zobrazovaniu nedokonalej skutočnosti. Od konkrétneho, po abstraktné. Od vysokého, po nízke. Od nedosiahnutelnosti, po širokú dostupnosť. Od hodnoty zachovania podoby, po ukradnutie duše zobrazením tela.
Recenzia výstavy / Laura Belišová (rod. Štrompachová)

Branislav Štěpánek
V kolobehu sebaoslobodzovania
Spojiť do jedného výstavného projektu tri generačne odlišné, a navyše silne programovo vyhranené autorky je vskutku neľahká úloha. Kurátorka Anna Vartecká skombinovala diela zastúpených umelkýň tak, aby boli dostatočne odlišné a nekonkurovali si, ale zároveň na seba nadväzovali. Výsledkom je, myslím, skvelá konzistentná výstava, inštalovaná v Galérii mesta Bratislavy v rámci uplynulého 31. ročníka Mesiaca fotografie.
Recenzia výstavy / Branislav Štěpánek

Trojexpozícia
Kamrlová, Žiak, Vankovicová
Keď je človek už roky zahľadený do fotografie - do výstav, fotokníh, písania a editovania textov, či do vlastnej tvorby, príjemným osviežením myšlienkového toku je zadumať sa nad tým, ako čítajú obraz nefotografi. Ľudia z rôznych odborov, ktorí bezprostredne nežijú fotografiou. Nepoužívajú ju ako hlavný vyjadrovací prostriedok. Čo sa skrýva “za obrazom”?
Rubrika / Veronika Marek Markovičová

Viki Kollerová
Dobrá fotografia je taká, ktorá ma presahuje
Viki Kollerová (1984) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2008). Vo svojej fotografickej tvorbe sa od začiatku venuje predovšetkým autoportrétu. Jej prvá samostatná výstava s názvom Na vlastných povrázkoch (2012) skúma limity vnútorného priestoru a hľadá únikové cesty.
Rozhovor / Jana Gombiková

Štefan Opavský
Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha
V súčasnej dokumentárnej fotografii sa stalo pravidlom, že pre zrozumiteľné vnímanie fotografického obrazu je takmer vždy nutné brať do úvahy kontext, ideový rámec, voči ktorému fotografiu interpretujeme, posudzujeme a chápeme. Môže ísť o kontext viažuci sa na určitú udalosť (miesto a čas, kde fotografia vznikla), kontext historický, politický, či kontext inej tvorby autora.
Recenzia knihy

Dávid Gabera
Obraz ženy, krajiny. O tvorbe Tatiany Takáčovej
Tatiana Takáčová (1987) absolvovala štúdium fotografie na Katedre fotografie a nových médií v ateliéri Silvii Saparovej na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pracuje v galérii Šopa, od roku 2022 pôsobí ako kurátorka v medzinárodnom umeleckom rezidenčnom programe K.A.I.R. Košice a na Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej v Košiciach vyučuje predmet fotografický ateliér. Vo svojej voľnej tvorbe sa pohybuje na pomedzí inscenovanej a konceptuálnej fotografie.
Profil autorky

Nefotografie
Matej Hakár: Niektoré intímne fotografie si nosím v hlave
Jedného dňa som odložil fotoaparát, ktorý bol mojou súčasťou a spôsobom nazerania na svet. Mal som pocit, že prežívam emócie druhých ľudí intenzívnejšie, ako tie moje. Že život sa stal fragmentom idealizovaných obrazov a ich interpretácie bez dialógu.
O fotografii, ktorá nevznikla

Jana Čavojská
Humans - Obyčajné šťastie Katy Sedlak a Juraja Sedláka
Po vzore známej knihy Humans of the World, spojil Forbes sily s reportážnou fotografkou Janou Čavojskou pre knihu Humans, 2021. Je to jedinečné dielo plné malých, ale veľavravných príbehov ľudí naprieč Slovenskom, ktorí museli v súvislosti s pandémiou niečo zmeniť vo svojich životoch, aby sa mohli opäť „nadýchnuť“.
Úryvok z knihy

Robert Vano
Skoro všetko mi vyšlo, pretože som nič neplánoval
Významný slovenský fotograf s americkým občianstvom. Narodil sa v Nových Zámkoch maďarským rodičom. Po maturite v roku 1967 namiesto toho, aby nastúpil na vojnu, emigroval zo socialistického Československa.
Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Lucia Benická
Kočanove fotohry
Títo autori zaujali multimediálnym prístupom k fotografii, či novými inscenovanými postupmi. Príkladom obidvoch polôh tvorby sú práce Roba Kočana, ktorého multimediálna a experimentálna tvorba sa už takmer tri desaťročia vyvíja paralelne s inscenovanou farebnou aj čierno-bielou fotografiou.
Profil autora

Nefotografie
Katarína Poliačiková: Až kým si nebudeme pamätať to isté
Moja najsilnejšia spomienka na nezachytenú fotografiu, alebo skôr fotografie, sa viaže k osobnému projektu, ktorý som realizovala spolu s mojou nevlastnou sestrou v rokoch 2012-2013.
O fotografii, ktorá nevznikla

Janka Blaško Križanová
Historické fotografie žijú s nami
Keď sa dnes opäť pozeráme na prvú zachovanú fotografiu, mnoho z nás v nej na prvý pohľad len ťažko rozozná pohľad z okna. Nenápadný obrázok, ktorého autorom bol okolo roku 1826 Niécephore Niépce, je však vskutku revolučným počinom. Technologický proces, ktorý neskôr sprístupnil svojmu kolegovi Daguerrovi, odštartoval cestu fotografie.
Rozhovor / Zuzana Fajta

Lenka Adamčáková
Viva Latina!
Recenzia festivalu

Andrej Balco
Rozprávam vlastný príbeh
Andrej Balco (1973) je slovenský dokumentárny a portrétny fotograf. Hlavnými okruhmi jeho tvorby sú sociálne a environmentálne témy.
Rozhovor / Jana Rajcová, M.A.

Pavol Breier
Načrieť pod povrch
Pavla Breiera (1952) isto netreba fotografickej verejnosti predstavovať. Na začiatku svojej tvorivej dráhy sa i vďaka kontaktom svojho otca pohyboval medzi výtvarnými umelcami, na prelome 70. a 80. rokov sa spolupodieľal na konceptuálnej tvorbe skupiny BAHAMA (spolu s Radislavom Matuštíkom a Petrom Horváthom).
Rozhovor / Branislav Štěpánek

Lenka Adamčáková
Peter Marek: Fotografie, ktoré nevadí, že som neurobil
O fotografii, ktorá nevznikla

Lenka Adamčáková
Rozoznať, čo je dobré umenie a čo iba nepodarok, je čoraz ťažšie
Celý profesionálny život ho zaujímajú predovšetkým dve oblasti umenia: fotografia a konceptuálne umenie, respektíve ich spojenie. Je mimoriadne kritický, keď niekto svoju prácu označí za koncept, nebodaj post-koncept, no i tak sa nazdáva, že práve umenie založené na myšlienke má na Slovensku najsilnejšiu pozíciu.
Rozhovor / Jana Močková

Michaela Hučko Pašteková
Rôznorodé hlasy slovenského dokumentu
Teoretický text

Aurel Hrabušický
Juraj Bartoš “cvakajúci dokumentátor”
Profil autora

Nefotografie
Jozef Ondzik: Fotografia, ktorá (ne)vznikla.
O fotografii, ktorá nevznikla

Anton Vydra
Zaľudnené prázdno
Esej

Jana Gombiková
Uzavretá scéna bez kritického diskurzu nemôže napredovať
Filip Vančo absolvoval v roku 1996 magisterské štúdium na Katedre vizuálnych umení na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde neskôr v rokoch 2004-2009 pedagogicky pôsobil. V roku 2006 založil spolu so študentmi svojho ateliéru občianske združenie Photoport.
Rozhovor / Jana Gombiková

Eric Min
Svět jako jevištní podlaha
Miro Švolík a souvislost mezi sexem a geometrií
Profil autora

Zuzana Pustaiová
Zrkadlo rodiny je zrkadlom spoločnosti
Teoretický text