Kristína Čiráková

Výstava Antigonine oči v priestoroch bratislavskej galérie FOG si nekladie za cieľ naratívne sprostredkovať jeden ucelený autorský projekt ani retrospektívne zmapovať fotografickú tvorbu Petry Feriancovej (1977). Namiesto toho upozorňuje na procesualitu jej práce a na spôsob, akým sa jednotlivé obrazy postupne vrstvili v čase. Líniu, ktorá sa začala formovať už okolo roku 2009, možno vnímať skôr ako otvorený a procesuálne sa vyvíjajúci celok. Ako autorka uvádza v rozhovore, ktorý sprevádza výstavu, projekt pre ňu nadobudol charakter „časovej kapsuly“.

Z VÝSTAVY Antigonine oči, Petra Feriancová, FOG GALLERY BRATISLAVA, FOTO: ISONATIVE

Projekt sa začal formovať po smrti jej otca, keď začala pracovať s jeho fotoaparátom. V rozhovore toto obdobie opisuje ako čas, v ktorom pre ňu fotenie nemalo charakter vedomého hľadania a konštruovania obrazu, ale vznikalo z potreby zaznamenávať prítomnosť. Zachytávanie „pobytu na zemi“ sa tak sústredilo na fragmenty každodennosti, na prázdne a neokázalé miesta. Táto intuitívna dokumentácia sa postupne transformovala do dlhodobejšej línie práce založenej na návratoch – k obrazom aj k samotným lokalitám. Opakované návštevy tých istých miest a práca s existujúcim materiálom viedli k formovaniu projektu Antigonine oči. Bežné situácie tu nadobúdajú skôr akýsi vnútorný pamäťový charakter, ktorý sa mení v závislosti od spôsobu ich vystavenia. Séria zároveň vstupuje do širšej výstavnej trajektórie, ktorú autorka v rozhovore pre Rádio Devín označuje ako voľnú trilógiu: od výstavy Echoine kosti (Echoe’s Bones) v Londýnskej galérii Elizabeth Xi Bauer cez Antigonine oči vo FOGu až po výstavu Hydrine hlavy (Hydra’s Heads) v galérii Gilda Laavia v Ríme.

Tvorba Petry Feriancovej je často založená na reorganizovaní existujúcich obrazových materiálov, mnohokrát z osobných archívov alebo nájdených zdrojov. Pracuje nielen s médiom fotografie, ale aj so sochou a inštaláciou. Autorka má za sebou rad samostatných výstav doma aj v zahraničí, je držiteľkou Ceny Oskára Čepana z roku 2010 a spolu so Zbyněkom Baladránom prezentovala v roku 2013 projekt Stále to isté miesto na 55. ročníku Benátskeho bienále. V súčasnosti je zároveň členkou redakcie magazínu Vlna.

Z VÝSTAVY Antigonine oči, Petra Feriancová, FOG GALLERY BRATISLAVA, FOTO: ISONATIVE

Fotografie prezentované v galérii FOG vznikli v roku 2012 počas návštevy Vily Tugendhat v Brne. Ich výslednú podobu však zásadne ovplyvnila technická náhoda v podobe presvetleného negatívu. Obraz bol v procese vyvolávania dlhodobým dosvecovaním „resuscitovaný“, čím získal špecifickú vizuálnu štruktúru. Inštalačný formát výstavy stavia na veľkoformátových čiernobielych fotografiách zväčšených na barytovom papieri bez napínania. Týmto sa vytvára dojem zdôrazňujúci objektový charakter fotografie. Obraz vstupuje do priestoru ako materiálny prvok inštalácie, ktorú možno zároveň čítať v súvislosti s tým, čo Hal Foster označil ako „archívny impulz“. Obraz tu nefunguje ako dokument minulosti, ale ako nositeľ času, ktorý v sebe uchováva stopy manipulácie, presunu a reinterpretácie. Objekty v podobe stoličky a závesu okrovej farby vytvárajú napätie medzi introspektívnym charakterom fotografií a ich materiálnou prítomnosťou v priestore. Jedna z týchto fotografií bola prezentovaná aj v slovenskom pavilóne na spomínanom Benátskom bienále v roku 2013. Súčasťou výstavy je aj fotografia okien samotnej galérie, zachytená ešte pred jej otvorením v roku 2017, čo vytvára zaujímavú kontinuitu medzi miestom vzniku a miestom vystavenia diel.

Z VÝSTAVY Antigonine oči, Petra Feriancová, FOG GALLERY BRATISLAVA, FOTO: ISONATIVE

Projekt možno čítať ako subtílne-koncepčný prístup k fotografii, v ktorom Petra Feriancová pracuje s obrazom ako s materiálom, s ktorým sa dá manipulovať a ktorý sa dá presúvať a opakovane reinterpretovať. Význam nevzniká primárne novou tvorbou, ale reorganizáciou a posunom existujúcich obrazových situácií, čo možno zaradiť do rámca postprodukčného diskurzu, ako ho charakterizuje Nicolas Bourriaud. Kurátorský text, ktorý je v skutočnosti rozhovorom s autorkou, odhaľuje jej procesy návratov, práce s archívom a otvorenosť voči náhode.

Z hľadiska mojej interpretácie výstava ukazuje, ako obraz dokáže artikulovať melanchóliu straty a zároveň zachytiť čas v jeho prechodnej, efemérnej podobe. Petra Feriancová vytvára systém vizuálnych vzťahov, ktorých význam nie je fixovaný, ale vzniká v procese individuálneho vnímania a asociácií diváka. Kontemplatívny režim, ktorý výstava navodzuje, otvára priestor na introspektívne pozorovanie. Súčasne však minimalizácia naratívu a rozptýlená temporálna štruktúra diel kladú vysoké nároky na divácku participáciu a predstavivosť. Inštalácia tak núti diváka spomaliť, zamerať sa na nuansy a prepojenia medzi časom, pamäťou a prítomnosťou. V tomto zmysle výstava funguje aj ako meditácia nad podstatou obrazu a nad procesom jeho tvorby a vnímania.

Fotoreport výstavy nájdete tu.

– – –

Magazín PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!