Piotr Gaska

National Bureau of Economic Research (NBER), americká nezávislá nezisková výskumná inštitúcia so sídlom v Cambridge, Massachusetts, bola založená v roku 1920 a okrem iného sa zaoberá určovaním fáz hospodárskeho cyklu. Vďaka jej výskumom dnes vieme, že kolaps globálnych finančných trhov sa v USA začal v decembri 2007 a skončil v júni 2009. Príčinou krízy, ako dnes dobre vieme, bol kolaps trhu s nehnuteľnosťami, ktorý – ako už tiež vieme – skolaboval preto, že sa počas dlhých rokov nestavali len domy, ale aj ilúzie: že ceny nehnuteľností môžu rásť donekonečna a že úver si zaslúži každý, kto dokáže podpísať žiadosť. Keď bublina praskla, ukázalo sa, že mnohí Američania majú tri veci: hypotéku, ktorú nedokážu splácať, dom, ktorý nemôžu predať, a susedov, ktorí sú na tom rovnako.

Po roku 2008 môžeme pozorovať krízu dôvery v inštitúcie, ktoré mali „dohliadať na poriadok“ – banky, vlády, ratingové agentúry či ekonomických expertov. Stredná trieda prestala byť zárukou stability a začala zdieľať smutný osud ostatných spoločenských vrstiev. Všeobecná neistota spôsobila obrat k národnej, etnickej či náboženskej identite, čo následne prinieslo politické dôsledky: nárast populizmu, nacionalizmu a separatistických hnutí.

Tieto zaujímavé časy neunikli pozornosti umenia a kultúry, ktoré začali dokumentovať ekonomický rozklad a každodennú neistotu – no rozklad a neistota sa zároveň stali súčasťou samotného umenia a kultúry.

Mladá fotografická scéna nechcela zostať pasívna. Na túto situáciu odpovedali vznikom nových a nových fotografických kolektívov. Väčšina z nich do dnešných dní neprežila – až na niekoľko výnimiek. Približne v takejto situácii vzniká v roku 2006 aj kolektív Sputnik Photos. Začiatok kolektívu siaha dva roky pred globálnou finančnou krízou: „Kolektív vznikol v čase, keď sa v poľskej tlači zužovali možnosti venovať sa zaujímavým fotografickým témam,“ hovorí Marzena Michałek-Dąbrowska, projektová koordinátorka kolektívu Sputnik Photos.

Na stránke kolektívu sa tiež dočítame: „Skúsenosti z obdobia transformácie v regióne (stredná a východná Európa) sa stali východiskovým bodom pre spoločnú diskusiu o spoločenských, kultúrnych a politických procesoch, ktoré sa tam odohrávajú. Pomocou fotografie, filmu a fotokníh kolektív vytvára záznam o premenách v krajinách bývalého východného bloku... Sú aktívne zapojení do dokumentárnej praxe, pričom skúmajú jej hranice, súčasný rozmer a funkciu.“ V súčasnosti kolektív tvorí skupina šiestich fotografiek a fotografov: Jan Brykczyński, Karolina Gembara, Michał Łuczak, Rafał Milach, Adam Pańczuk a Agnieszka Rayss.

Michałek-Dąbrowska hovorí, že takmer 20 rokov fungovania kolektívu bolo a je možné vďaka tomu, že: „...je to spoločenstvo ľudí s podobnou citlivosťou, aj keď rozhodne s odlišnými povahami a fotografickými štýlmi. Spoločné je aj zakotvenie v dokumentárnej fotografii. Náš prístup kedysi výstižne zhrnul spisovateľ Huldar Beridfjord, ktorý sprevádzal Rafała Milacha počas jeho cesty po Islande v rámci projektu IS(not): zvedavosť, túžba, nadšenie. Témy, ktorým sa fotografi a fotografky venujú, sa síce menia, mení sa aj štýl, no tento prístup zostáva naďalej aktuálny.“ A tak vďaka „zvedavosti, túžbe a nadšeniu“ kolektív vytvoril niekoľko spoločných projektov.

At the Border (2008) je prvým spoločným projektom Sputnik Photos. Rovnako ako pri viacerých ďalších projektoch, aj tento vyústil do publikácie vo forme rovnomennej knihy (2008). Popri už spomínaných menách fotografiek a fotografov boli v knihe publikované aj fotografie Andreja Balca, Filipa Singera a Mancy Juvan.

Už v prvej kolektívnej práci Sputnik načrtáva smer záujmov, ktorý sa počas takmer 20 rokov jeho existencie zásadne nezmení. Východiskovým bodom je stredná a východná Európa – teda priestor na okraji záujmu, aspoň z pohľadu západného sveta. Samotný objekt fotografického záujmu tiež patrí do sveta neviditeľných priestorov. Stáva sa ním anonymná postava ekonomického migranta, ktorý svoj domov v bývalej republike ZSSR, vo Vietname či v niektorej z afrických krajín vymenil za dočasnosť, izoláciu, vylúčenie a nelegálnu prácu v „novej Európe“. Päťdesiatsedem fotografií z publikácie predstavuje cestu nielen ekonomickým rozmerom migrácie, ale predovšetkým jej dramatickými spoločenskými a emocionálnymi dôsledkami.

Nasledujúci kolektívny projekt Sputnika IS(not), zrealizovaný v roku 2011, bol jedným z experimentálnejších a intelektuálne odvážnejších počinov. Projekt vznikol na Islande, kde sa piati poľskí fotografi a fotografka (Jan Brykczyński, Rafał Milach, Agnieszka Rayss, Michał Łuczak a Adam Pańczuk) v spolupráci s miestnymi spisovateľmi, básnikmi a umelcami pokúsili vytvoriť neotrelý portrét ostrova — nie iba geografický, ale skôr emocionálny a zaoberajúci sa otázkami identity.

Projekt mal pre kolektív veľký význam: ukázal, že Sputnik dokáže pôsobiť nielen v duchu klasického spoločenského reportážneho štýlu, ktorý sme mohli sledovať doteraz, ale aj v reflexívnejšej, konceptuálnej forme, prekračujúcej hranice dokumentárnej fotografie. Práve tu začína Milach zásadnejšie experimentovať s médiom fotografie. Brykczyński spomaľuje zábery, čím mení klasickú reportáž na reflexívny dokument vytvorený stredným formátom. Pańczuk sa zasa prejavuje ako kreatívny portrétista, ktorý svoje schopnosti neskôr využije pri vzniku projektu Karczeby (2005 – 2012), mnohonásobne oceneného doma i v zahraničí. Łuczak, pre ktorého to bol jeden z prvých väčších projektov v rámci kolektívu, si v ňom upevňuje svoju autorskú cestu.

Jedným z najrozsiahlejších a najviac vrstevnatých projektov kolektívu Sputnik Photos bol Lost Territories Archive (LTA) – projekt, ktorý vznikal osem rokov (2008 – 2016) a predstavoval fotografickú snahu porozumieť spoločensko-politickým zmenám prebiehajúcim v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

V tomto dlhodobom procese členovia a členky kolektívu nielen dokumentovali realitu, ale kládli aj otázky týkajúce sa pamäti, identity a spôsobu, akým fotografický obraz funguje mimo svojho pôvodného kontextu. Zhromaždený materiál – pochádzajúci z projektov Sputniku ako Stand By (2012) či U (2013) – bol neskôr podrobený dekonštrukcii: fotografie boli vyňaté z osobných príbehov autorov a zoskupené do nových, otvorených naratívnych štruktúr. Práca, ktorej cieľom bola dokumentácia väčšiny postsovietskych republík – mimoriadne náročná po logistickej aj finančnej stránke – vyústila do série publikácií označených ako LTA1, LTA2, LTA3 atď. Vďaka tomu vznikol archív nelineárnej pamäti – zložitý, viachlasný a vzdialený od ilustratívnej jednoznačnosti. LTA nie je len zbierkou obrazov, ale aj experimentom s formou a spôsobom ich vnímania – pokusom vytvoriť novú mapu postsovietskeho sveta, v ktorom sa politické a kultúrne hranice neustále posúvajú. Preto sila tohto kolektívu a to, čo ho robí zaujímavým nielen pre úzky okruh ľudí zaujímajúcich sa o fotografiu, spočíva v jeho viacrozmernosti.

V rokoch 2019 – 2021 kolektív Sputnik Photos vytvoril projekt Strony/Pages, v ktorom sa fotografia, text a aktivity vo verejnom priestore spojili do ucelenej formy spoločenského komentára. Každé číslo – venované postupne téme komunity, inakosti, pravdy či postpravdy – otváralo priestor na zamyslenie nad súčasnosťou a pozývalo k spolupráci nielen fotografov, ale aj spisovateľov, filozofov a vizuálnych umelcov. Vizuálne intervencie, ako napríklad bilbordy v centre mesta, sa stali prirodzeným predĺžením publikácie, vytiahli obsah z papiera a začlenili ho do mestskej štruktúry. Namiesto jedného naratívu ponúkal Sputnik kolektívnu viachlasnosť a formát zinu zasa umožnil experimentovanie a otvorenosť vo výbere výrazových prostriedkov.

Vo svete, kde všetko beží čoraz rýchlejšie a umelecké iniciatívy často miznú rovnako rýchlo, ako sa objavia, sa trvácnosť stáva vzácnosťou. Na tomto pozadí sa Sputnik Photos javí ako fenomén – kolektív, ktorý nielenže prežil takmer dve dekády, ale neustále dôsledne rozvíja svoju víziu. Ich prítomnosť je dôkazom toho, že spoločenstvo, dôslednosť a intelektuálna zvedavosť môžu mať dlhodobú životnosť. Zo skupiny niekoľkých angažovaných a spoločensky citlivých fotografiek a fotografov sa Sputnik mení na umeleckú platformu na výrazných spoločensko-kultúrnych pilieroch. „Od úplného začiatku sme sa zameriavali na spoločenské témy, no s príchodom Karolíny Gembary sa stratégie nášho kolektívu obohatili o participatívny rozmer. Jedným z prejavov toho je aj kolektívne prevádzkovanie Społeczne Centrum Fotografii CHŁODNA 20,“ hovorí Michałek-Dąbrowska.

„Po takmer 20 rokoch sa okolo Sputnika vytvorila komunita, ktorá aktívne reaguje na krízy a zlomové momenty. Naši bývalí študenti na začiatku vojny na Ukrajine založili fotografické štúdio, kde bezplatne fotili na doklady ľudí, utekajúcich pred vojnou. Svoje práce venovali do aukcií, ktorých výťažok išiel na pomoc obetiam vojny. Stáva sa tiež, že našich študentov prizývame do spoločných projektov.“

Sputnik nie je len skupina ambicióznych fotografov a fotografiek, ktorí si už vybudovali svoje miesto na medzinárodnej fotografickej scéne. Je to tiež platforma výmeny myšlienok, miesto stretnutí a polyfónia hlasov mladej fotografie.

Dôležitou súčasťou činnosti Sputnika je mentoringový program Program Mentorski Sputnik Photos. Program má medzinárodný charakter a je prirodzeným pokračovaním ich dlhoročných vzdelávacích aktivít. Nie je to fotografický kurz, ale priestor pre dialóg – intenzívnu výmenu medzi skúsenými členmi a členkami kolektívu a účastníkmi, ktorí si len začínajú formovať svoj vlastný fotografický hlas. Kolektív nie je len organizačná forma, ale aj spôsob myslenia. V časoch, keď sa individualizmus javí ako nevyhnutná norma, spoločné konanie – založené na vzájomnosti, diskusii a kritike – môže byť tvorivým aktom samo osebe. Sputnik Photos pripomína, že fotografia nemusí byť osamelým aktom záznamu, ale môže sa stať nástrojom kolektívneho zamyslenia. Vo svete, ktorý denne produkuje nadbytok obrazov a príliš málo reflexie, je to ani nie tak formálne, ako skôr politické gesto.

– – –

Magazín PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!