Martina Lukić

Ambiciózny výrobný mechanizmus, závod na spracovanie mäsa „Panonka“, zameraný na export, bol založený v Sombore, v autonómnej provincii Vojvodina v Srbsku, na sklonku existencie Juhoslávie v roku 1986. Vznikol ako spojenie viacerých miestnych spolupodielnikov. Po krátkom období rastu, silných lokálnych väzieb a výraznej prítomnosti v produkcii mäsa v Juhoslávii Panonku zasiahol rozpad federácie, vojnové sankcie a napokon privatizácia. Kedysi rozsiahly bitúnok sa premenil na továreň na spracovanie lokálne pestovanej mrazenej zeleniny, ktorej export presahuje hranice bývalých juhoslovanských území.

Pohľad do inštalácie. Foto: Martina Lukić

Zbierka reklamných objektov fabriky. Foto: Martina Lukić

Prezentovaný umelecký projekt sleduje ranú fázu podniku v 80. rokoch, následne sa presúva k jej súčasnému spôsobu produkcie. Jeho cieľom je uvažovať nad miestnymi aj globálnymi aktérmi podieľajúcimi sa na spoločenskej organizácii, ako aj nad ideou sebestačnosti.

Výstava pozostáva z troch vrstiev: začiatkov továrne, prezentovaných prostredníctvom archívnych obrazov a textov pokrývajúcich obdobie od konca 70. rokov po 80. roky; jej verejného obrazu, naznačeného dobovými propagačnými materiálmi; a jej súčasnosti, stvárnenej fotografiami miest a objektov s ňou spojených. Tieto fotografie boli vytvorené pomocou fotografického procesu, ktorý vznikol pred štandardizáciou fotografických techník a je známy ako antotypia. Na jej konceptualizácii a rozvoji sa podieľali sir John William Herschel a Mary Somerville v 40. rokoch 19. storočia. Antotypia využíva pigmenty extrahované z rastlinných zdrojov na papieri. V tomto procese pôsobí slnečné svetlo ako bielidlo, čím vzniká krehký obraz, citlivý na ďalšiu expozíciu. V prezentovanom diele je použitý pigment z cibuľovej šupky ako priame spojenie so súčasnou produkciou Panonky.

Letecký pohľad na fabriku - antotypia s cibuľovými šupkami. Foto: Martina Lukić

Distribučné centrum Panonky v Záhrebe - antotypia s cibuľovými šupkami. Foto: Martina Lukić

V jadre projektu Paradigma produkcie potravín: Prípad Panonky stojí skúmanie priemyselnej transformácie na konkrétnom mieste: bývalého juhoslovanského mäsospracujúceho závodu Panonka, dnes skladu mrazenej zeleniny. Predstavuje vrchol modernistických ideálov: rast, pokrok, špičkové technológie, autonómiu od prírody a spoločenskú sebestačnosť, zjednotené v priestore bitúnku. Ako metafore modernity je bitúnku venovaná pozornosť v sociálnej a kultúrnej antropológii, ako aj vo filozofii a kritickej teórii (Georges Bataille, Bruno Latour). Hoci je miestom smrti, je zároveň aj miestom vzniku jedného z kľúčových nástrojov modernity, ktorým je montážna linka (alebo skôr demontážnu linku). Pohyblivá výrobná línia zavesených jatočných tiel na bitúnku Chicago Union Stock Yards sa stala priamou inšpiráciou pre montážnu linku automobilov Henryho Forda v jeho továrni. Tento vynález reorganizoval socioekonomické vzťahy a pripravil pôdu pre povojnový kapitalizmus.

Redukovač kostí - z dokumentácie ku strojom v prvotnej fabrike. Zdroj - Historický archív Sombor. Reprodukcia: Martina Lukić

Fotografie sú chránené pred vyblednutím od denného svetla závesmi. Vstup do výstavy sa nachádza priamo v Múzeu fotografie: stará technika komunikuje so súčasnou témou. Foto: Martina Lukić

Širší konceptuálny rámec pigmentu z cibuľovej šupky poukazuje na myšlienku potravín ako zásobárne energie — ako úložiska minulých solárnych energií a proteínov, ale aj ako budúceho energetického potenciálu vyššie v rámci potravového reťazca. Projekt odhaľuje vrstvené časovosti ľudskej, živočíšnej a rastlinnej produkcie v meniacich sa geopolitických rámcoch, ako aj spoločenské predstavy o potravinovej sebestačnosti. Využitím pomalého, prchavého a rozkladu podliehajúceho procesu antotypie dielo spochybňuje logiku priemyselnej fotografie a navrhuje „post-továrenský“ obraz ako kritiku i ako poetické gesto.

– – –

PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Prosíme podporte nás. Môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!