Lucia Krihová

V decembri minulého roku uviedla galéria FOG, ktorá sa venuje fotografii a novým médiám, spojenú výstavu umelcov Simony Janišovej (1985) a Jakuba Gulyása (1980) s názvom Flow of Matter (Tok hmoty). Pre návštevníkov tak v rámci svojich priestorov vytvorila možnosť uvedomiť si a precítiť stopu, ktorú na nich zanechal koncept premeny, keďže dáva do pozornosti transformácie vznikajúce pôsobením času, pohybu či elementov. Nositeľmi premien sú samotný čas, materiál, umelecké médium a vzťahy medzi nimi. Jednotlivé podoby transformácií sú reprezentované fotografiami tlačenými na hliník a voľnými keramickými sochami Simony Janišovej i videom Jakuba Gulyása, pričom každé dielo samo o sebe alebo v dialógu s ďalším dielom prebúdza viacero z našich zmyslov.

Z VÝSTAVY TOK HMOTY, SIMONA JANIŠOVÁ A JAKUB GULYÁS, FOG GALLERY BRATISLAVA, FOTO: ISONATIVE

Súbor diel výstavy v prvom rade vnímame zrakom. V oboch miestnostiach galérie je centrálnou dominantou plastika postavy (Alive and Standing alebo Dead Girl Walking), ktorá nám natočením svojho tela naznačuje, aby sme náš pohľad následne upreli na video zachytávajúce Atlantik a pobrežie v okolí súostrovia Madeira alebo fotografie francúzskych Álp. Práve pozeranie sa na túto súhru rôznych umeleckých a prírodných foriem je prvým krokom ku kontemplácii premenlivosti matérie, ale nie podstaty – voda vie byť tekutá i zľadovatená, skalné štruktúry sa, hoci nenápadne, no s určitosťou taktiež menia a keramická hlina má v inom štádiu tvorby tvarovateľnú alebo pevnú formu. So spomenutou myšlienkou procesuálnosti je dielami ilustrovaná aj dualita svetla a tmy. Túto skutočnosť si možno všimnúť nielen v určitých dielach (napr. fotografia slnečnej žiary a šera), ale aj pri inštalácii diel – svetlá socha je postavená oproti a do kontrastu s nočným videom, a naopak, tmavá socha je v kontraste s dennou fotografiou.

Zážitok z výstavy z nespochybniteľne veľkej časti sprostredkúva najmä jej vizuálny aspekt, ale nemenej dôležitým článkom je aj zvuková vložka sprevádzajúca prehrávané video. Zvuk pokojného i dynamického vlnobitia sa ozýva naprieč celou galériou, pripomínajúc nám, že sa nachádzame v zjednotenom pomyselnom svete mimo reality, na ktorú sme zvyknutí, a svojou zritualizovanosťou nás mimovoľne nepodnecuje obmieňať naše myšlienky. Tento umelecky koncipovaný svet nás, naopak, nabáda zamýšľať sa nad ideou vzniku a zániku, ako aj nad ich nevyhnutnosťou – tematikou takou univerzálnou, že nám svojou banálnosťou často uniká.

Výstavných exponátov sa prirodzene nemožno dotýkať, čo však neznamená, že by na návštevníkov nemohol zanechať povrch diel žiadny dojem. Detailný pohľad na sochy nabáda k hmatovej imaginácii – predstavovaniu si procesu modelovania oboch objektov či pocitu morskej peny na bosých chodidlách, ktorú pod istým uhlom pripomína ligotavá glazúra v spodnej časti plastiky Alive and Standing v miestnosti s videom vlnobitia. Podobne aj blyšťavý a jemne zrnitý kovový povrch fotografií z hôr o to vernejšie napodobňuje lesk a štruktúru snehu, tak ako sa javí voľnému oku v prírode, vyvolávajúc na koži pocit ľadového chladu. Obzvlášť názorným príkladom tohto javu je fotografia z diaľky zachytávajúca dvoch alpinistov uprostred rozľahlej snehovej prikrývky.

Vyššie spomínaná rôznorodosť a ideové prepojenie umeleckých médií, ako aj zapájanie viacerých zmyslov vedie k pôsobivej recepcii výstavy Flow of Matter pod vedením kurátorov Dušana Kochola a Sáry Jeleňovej. Za výhradne dôležitú a kladnú považujem práve inštaláciu diel, ktorá je bezprostredným zdrojom koncepčnej jednoty výstavy. Ako výsledok kurátorského rozhodnutia efektívne vytvára kontakt medzi dielami (ich dialóg či kontrast) a rytmus naprieč priestormi galérie (napr. pomocou využitia kovu na vystavenie fotografií, ako aj zhotovenie podstavcov pre sochy a obrazovku). Zároveň má z mojej skúsenosti tematika výstavy silný reflektujúci účinok, čo je jej jednoznačným pozitívom. Verím, že umenie nemá byť bezduchou zábavou, ale iniciátorom reflexie, kontemplácie a dialógu, ktoré smerujú k transformácii. Tentokrát k transformácii myšlienok, názorov či správania. V neposlednom rade si v rámci kurátorskej a umeleckej roviny nemožno nevšimnúť tiež dôraz na detail, a to ako pri výbere umeleckých médií a kompozícii, tak aj pri prepojení i spracovaní diel. Dôkladnosť a prepracovanosť je avšak charakteristikou, ktorá je, myslím si, prirodzenou vlastnosťou činnosti galérie FOG.

Simona Janišová je súčasná slovenská umelkyňa pracujúca s médiom keramiky. Vyštudovala odbor keramika na Škole úžitkového výtvarníctva (2000 – 2004) a od roku 2004 pokračovala štúdiom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, pričom v roku 2018 štúdium ukončila získaním doktorandského titulu. Jej umelecká prax sa udržuje primárne v rámci figuratívnej roviny so snahou spochybniť konvenčné predstavy o kráse. Vystavuje na Slovensku i v zahraničí a je držiteľkou viacerých ocenení (napr. hlavnej ceny Bratislava Design Week Awards 2017 za kolekciu Anachronik).

Jakub Gulyás je súčasný slovenský fotograf s hlavným zameraním na módnu fotografiu zahŕňajúcu aj audiovizuálnu umeleckú tvorbu. Študoval grafický dizajn na Škole umeleckého priemyslu Josefa Vydru (1994 – 1998) a následne absolvoval odbor reštaurovanie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2003 – 2009). Jeho práce sú publikované najmä v slovenských a českých, ale aj zahraničných módnych časopisoch. Zároveň sa venuje i krajinnej fotografii. Tiež vystavuje doma aj v zahraničí a medzi jeho úspechy patrí napr. výhra 1. ročníka Best Fashion Film Award v roku 2017 s filmom Vertigo. Cenu udeľovala nezisková organizácia Slovak Fashion Council.

Z VÝSTAVY TOK HMOTY, SIMONA JANIŠOVÁ A JAKUB GULYÁS, FOG GALLERY BRATISLAVA, FOTO: ISONATIVE

Fotoreport výstavy nájdete tu.

– – –

Magazín PARADAJS PHOTO je neziskový projekt, ktorý žije fotografiou. Ak nás chcete podporiť, môžete tak spraviť jednorazovo alebo pravidelným darom cez darcovský portál DARUJME.sk. Ďakujeme!