Vanda Mesiariková

Prepočítavam súradnice. Nie som si istý, či som dostal tie správne. Mal by som tu nájsť dialóg a pokrok. Nevidím ich. Namiesto toho stojím na zamrznutej zemi medzi torzami kovu a betónu, ktoré kedysi slúžili ako oltáre moci. Červené svetlo neprichádza z hviezd, ale z reflektorov, ktoré nasvietili minulosť tak, aby opäť vyzerala slávne. Dejiny sa tu nelámu – len sa pomaly obracajú a ukazujú tú istú tvár. Veci sa nehýbu vpred, len menia farbu. Pamätníky zostali, ale zmenili tón. Už nepripomínajú – vysielajú. Namiesto varovania teraz prikazujú. Betón je tichý, no znovu slúži. Ticho nie je pokoj. Je to len predtucha hlučnejších čias. Národ, ktorý si nedokáže priznať, čo už raz prežil, je odsúdený to prežívať znova. Táto zem dnes nie je miestom na ceste. Je to miesto návratu. A ja len prepočítavam súradnice a dúfam, že toto nie je tá správna poloha.